Úsek Váhu Šala - Komárno má zhruba 57 km, od mostu Veča - Šala po ústie Váhu do Dunaja. Podľa plánu sme na to mali štyri a pol dňa. Nie je to veľa na dennú etapu, ale voda je tu už takmer stojatá a rána sú dlhé (aj večery pred nimi ). Kým sme však odparkovali autá na SOUP Šala a vrátili sa peši k vode bol večer. A to sme sa zastavili len v troch pohostinsko-reštauračných podnikoch. Ešte pred nalodením som zistil že loď ktorá podľa Fera "je vcelku OK len trošku slzi" tečie ako divá. Musel som prejsť pol Šale kým som našiel obchod kde mali laminovacie súpravy. Vďaka Fero. Tak sme namiesto piatka popoludní štartovali až v sobotu pred obedom. Malo to však aj výhodnú stránku. V piatok večer pri našom tábore chytajúci rybár chytil 85 cm dlhého kapra a podobne veľkého amura. Juro ho nejako presvedčil aby nám amura prepustil, a tak sme k tradičným grilovacím dobrotám mali tentokrát aj čerstvú rybu. Zvyšok splavu bol vegetatívne pohodový.

Pod Šalou za železničným mostom.

Obed na brehu niekde pri Seliciach. Za zvedavého pozorovania obyvatelov aspon 2 a pol chatrče. Vlado mal čo fotiť.

V sobotu sme sa doplavili do Selíc, pod vodné dielo. Plavebnú komoru nám neotvorili, tak sme lode prenášali. Prenáška je tu vcelku pohodlná, po pripravených schodíkoch a nie je dlhá.

Pred vodným dielom Selice.

Etapu sme ukončili asi 800 m pod prehradou, na pravej strane. Je tam pekná lúčka so starým stromom a drevenou lavičkou so stolom. Bohužiaľ tento krát bola obsadená partiou mladíkov na autách.  Po vyložení lode som zistil že všetku vodu som nechal pri prenášaní vyloženú v tráve pri priehrade, tak som si zapádloval naspäť proti prúdu z priehrady. Naštastie  boli všetky tri fľaše tam kde som ich zabudol.

Tábor pod priehradou Selice.

Starý samec stráži stádo.

V sobotu sme pokračovali do Komoče. Etapu s nami absolovolval aj Jules z Francúzska.

Jules a Kozel.

Kompa Selice - Vlčany. Veselí kompári nás nechceli odviezť do dediny.

Vladova meditácia.

Kadial sa ide do Komárna?

Na pláži kempu v Komoči sa časť partie s nami rozlúčila, dosť rýchlo, lebo sa blížila búrka a tak sme potrebovali rýchlo postaviť tábor na druhej strane rieky. V pondelok ráno sme doplnili zásoby v Dedine Mládeže. Z tábora to bolo len pár minút peši. Milá dedinka s milými obyvateľmi aj predavačom a krčmárom v jednej osobe. Chrobak nakupoval tak dychtivo, že si ujo až musel zachraňovať desiatu, čo si neprezieravo odložill do chladiaceho boxu. Róbertovi sa tak veľmi páčila, ale ujo mu ju nechcel predať.

Tábor v Komoči (alebo Dedine Mládeže).

Na nákupoch.

Róbert s Ferom sa domáhali zápisu na miestnu ZŠ.

Plánovali sme sa potom splaviť niekam asi 8 -10 km nad Komárno, aby sme v utorok mali viac času na prevoz aút a balenie, lenže tentokrát prišla búrka naozaj. Tábor sme rozbili asi 17 km pred Komárnom. Bol to nakoniec najkrajší tábor na celom splave. Na dohľad nikde okolo dedina ani cesta a autá či ľudia. Len samá príroda, polia a pokoj. A mraky komárov samozrejme. Až na ten vetrisko, dážď a blesky s hrmením. Stany sme stavali už medzi kvapkami a kedže do večera neprestalo pršať, už sme zo stanov nevyliezli. Dojedli sme cestoviny s tuniakom z čo sme do kúpili do krabice v hoteli v Kolárove a zaliezli do spacákov. Opekanie slaniny tak ostalo na utorok ráno.

Najkrajšie táborisko. Aj komárom sa tu veľmi páči.

V utorok ráno už bolo krásne, aj ked zem bola ešte mokrá. Celý deň krásne svietilo slniečko a tak sme v pohode dopádlovali až do Komárna

Plavba do Komárna.

V Komárne nás privítali mraky komárov, ako sa patrí. Vladimíra nás po krátkom chaotickom navigovaní cez telefón našla, zaviezla do Šale k autám a mohlo sa baliť. Kedže nás poháňali komáre, bolo to hotové expresnou rýchlosťou.