Koncom júla sme sa tak ako v posledných rokoch vybrali na Starý Dunaj. Štartovali sme v Čunove, koniec bol plánovaný v starom prístave v Gabčíkove. Po predchádzajúcich daždoch bol Dunaj vysoký, mal rýchly prúd a vieror fúkal do chrbta prakticky celé tri dni (!).

Smer Binderova prehrádzka.

Marián a jeho sexi háčik. Hela ešte doma pečie diviaka.

Prvý deň sme plánovali prespať pri prehradení Dunaja, pri Dunakility. Silný prúd odplavil časť brehum, takže nastupovanie po prenesení by bolo dosť problematické. Bolo jasné, že na vodu sa bude dať isť len na maďarskej strane. Rozhodovanie či budeme spať na našej strane a ráno traverzneme, alebo či prejdeme hneď večer a prespíme u maďarov bolo náročné, čo vidieť z fotografie. Problem bol, že večer mala ešte prísť Hela a doniesť pečeného diviačika. Ako sa k nám dostane keď budeme na maďarskej strane?

Rozhodli sme sa že prenocujeme na ostrove pri Dunakilty, aby sme ráno nemuseli nakladať a hned vykladať pri prenáške. Pre Helu Marián pôjde večer loďou. Netušili sme, aká búrka sa v noci strhne. Keď Hela volala, že je v Gabčíkove, stromy boli ohnuté, takmer vodorovne so zemou a prach letel vzduchom rýchlosťou projektilu. Na traverz nebolo možné ani pomyslieť. Z jarného splavu maďarských ramien sme našťastie poznali cestu na ostrov cez Dunakility. Hela to s našou pomocou a navigovaná mobilom zvládla za necelú hodinu aj v tej búrke. Krátko po polnoci sa táborom rozliehal štastný Mariánov pokrik: "Už je tu tá sviňa a má aj pečeného diviaka".

Tábor na ostrove pri Dunakility. Vzadu je hraničný kameň. Časť tábora je v Maďarsku.

Plavba k peknému táborisku.

Obed na pláži. Ktovie odkiaľ sem priplavilo tú lyžicu.

Výtok z maďarských ramien.

Dal by sa z toho dal nabiť mobil?

Pekné táborisko. Vľavo na strome vidno, že len nedávnopred pár dňami bolo pod vodou. Zem bola ešte stále vhká a všade sa hemžili komáre.

Silný prúd a vietor do chrbta nás na druhý deň takmer bez pádlovania za necelú hodinu doviali až k zátoke nad Gabčíkovom, kde sme chceli spať. Hustota komárov však bola za hranicoui znesiteľnosti aj pre starých dunajských vlkov. Rozhodli sme sa stiahnúť sa až do Gabčíkova a skončiť o deň skôr. Aj tak to bolo pekné.